Zuzana Homolová Folk
Dobromila Baloghová
Narozen:
17. 8. 1948, Ružomberok, Slovensko
Zpěvák
V roku 1972 absolvovala Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove. Chodila na Ľudovú školu umenia, bola členkou Študentského divadla Karola Horáka pri FF UPJŠ. Roky 1968 - 1969 strávila na francúzskej L'Université de Poitier v Tours. Od roku 1972 žije v Bratislave. V rokoch 1972 - 1975 pracovníčka Krajského osvetového strediska, od roku 1975 učí na výtvarnom odbore LŠU v Bratislave. Je úspešnou pesničkárkou.
S folkovou hudbou sa zoznámila počas štúdií vo Francúzsku. Po návrate na Slovensko sa začala sa venovať najmä slovenským ľudovým baladám, ktoré vyhľadávala v zborníkoch ľudových piesní a hrávala ich v duchu folkového revivalu šesťdesiatych rokov len sama, v sprievode gitary.
V polovici sedemdesiatych rokov sa zoznámila s českým pesničkárom Jaroslavom Hutkom, ktorý v tom čase robil podobnú objaviteľskú prácu s moravskými ľudovými baladami zo zbierok Františka Sušila. Vďaka čoraz častejším koncertom získala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ako pesničkárka značnú popularitu najmä v Čechách. Ako jediný slovenský pesničkár sa stala členkou českého folkového združenia Šafrán.
V rokoch 1974 až 1978 si zahrala postavu Amfitríty v legendárnej inscenácii slovenskej maloformistickej scény Ostrovy v Divadle u Rolanda (spolu Jarom Filipom, Petrom Belanom a Ivanom Hudecom). Zároveň hrala svoje balady aj na profesionálnej scéne Divadla P. O. Hviezdoslava, v hre Petra Kováčika: Krčma pod zeleným stromom.
V osemdesiatych rokov sa začala jej užšia spolupráca s bratislavským združením pesničkárov Slnovrat. V tomto období sa Homolová popri ľudových baladách začala venovať aj vlastnej tvorbe a zhudobňovaniu textov z okruhu členov Slnovratu (Pavel Malovič, Ivan Hoffman, Miloš Janoušek) a básní Viery Vincovej.
V rokoch 1999 až 2000 moderovala pod názvom Urobme si ticho cyklus koncertov, ktorý v spolupráci s bratislavským Divadlom a.ha. a DK Zrkadlový háj pripravovala Slovenská televízia.
V rokoch 1989 až 1995 vydala tri albumy v spolupráci s významnými hudobníkmi českej folkovej, rockovej a džezovej scény (Vladimír Merta, Jan Hrubý, Alan Vitouš, Vlasta Redl, Jiří Stivín a i.)
Výraznú zmenu v jej hudobnom smerovaní, namierenom až na územia súčasnej world-music, znamenalo stretnutie s huslistom Samom Smetanom. Ako tandem vystupovali už od konca deväťdesiatych rokov a dvojica Homolová-Smetana, rozšírená o ďalších hudobníkov (Dano Salontay, Ajdži Sabo, Marián Varga, Oskar Rózsa, Eddy Portella, Rasťo Andris a Juraj Korec) nahrala aj album Tvojej duši zahynúť nedám, ktorý získal ocenenie Aurel 2005. Od roku 2006 vystupujú spolu s gitaristom Milošom Železňákom ako skupina, nazvaná Trojka Zuzany Homolovej. Ich album Ňet vekšeho rozkošu bol nominovaný na cenu Radio Heard Awards 2013.
S folkovou hudbou sa zoznámila počas štúdií vo Francúzsku. Po návrate na Slovensko sa začala sa venovať najmä slovenským ľudovým baladám, ktoré vyhľadávala v zborníkoch ľudových piesní a hrávala ich v duchu folkového revivalu šesťdesiatych rokov len sama, v sprievode gitary.
V polovici sedemdesiatych rokov sa zoznámila s českým pesničkárom Jaroslavom Hutkom, ktorý v tom čase robil podobnú objaviteľskú prácu s moravskými ľudovými baladami zo zbierok Františka Sušila. Vďaka čoraz častejším koncertom získala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ako pesničkárka značnú popularitu najmä v Čechách. Ako jediný slovenský pesničkár sa stala členkou českého folkového združenia Šafrán.
V rokoch 1974 až 1978 si zahrala postavu Amfitríty v legendárnej inscenácii slovenskej maloformistickej scény Ostrovy v Divadle u Rolanda (spolu Jarom Filipom, Petrom Belanom a Ivanom Hudecom). Zároveň hrala svoje balady aj na profesionálnej scéne Divadla P. O. Hviezdoslava, v hre Petra Kováčika: Krčma pod zeleným stromom.
V osemdesiatych rokov sa začala jej užšia spolupráca s bratislavským združením pesničkárov Slnovrat. V tomto období sa Homolová popri ľudových baladách začala venovať aj vlastnej tvorbe a zhudobňovaniu textov z okruhu členov Slnovratu (Pavel Malovič, Ivan Hoffman, Miloš Janoušek) a básní Viery Vincovej.
V rokoch 1999 až 2000 moderovala pod názvom Urobme si ticho cyklus koncertov, ktorý v spolupráci s bratislavským Divadlom a.ha. a DK Zrkadlový háj pripravovala Slovenská televízia.
V rokoch 1989 až 1995 vydala tri albumy v spolupráci s významnými hudobníkmi českej folkovej, rockovej a džezovej scény (Vladimír Merta, Jan Hrubý, Alan Vitouš, Vlasta Redl, Jiří Stivín a i.)
Výraznú zmenu v jej hudobnom smerovaní, namierenom až na územia súčasnej world-music, znamenalo stretnutie s huslistom Samom Smetanom. Ako tandem vystupovali už od konca deväťdesiatych rokov a dvojica Homolová-Smetana, rozšírená o ďalších hudobníkov (Dano Salontay, Ajdži Sabo, Marián Varga, Oskar Rózsa, Eddy Portella, Rasťo Andris a Juraj Korec) nahrala aj album Tvojej duši zahynúť nedám, ktorý získal ocenenie Aurel 2005. Od roku 2006 vystupujú spolu s gitaristom Milošom Železňákom ako skupina, nazvaná Trojka Zuzany Homolovej. Ich album Ňet vekšeho rozkošu bol nominovaný na cenu Radio Heard Awards 2013.