Prezident Lourajder vydává další album pod Ty Nikdy records.
Tentokrát se jedná o čistě autorskou tvorbu od začátku do konce. Autor sám pracoval na textech i beatech, vizuálu videoklipů, výsledném mixu a samozřejmě na celém designu desky, která vychází na vinylu, streamovacích službách a Youtube (každý track s vizuálem včetně lyrics video). Jedná se o velmi osobité dílo jednoho autora.
Prezident o albu OPUS MAGNUM:
Skicu na Potrubnú Poštu som napísal ešte v dobách Inaugurácie, teda asi osem rokov dozadu. Mal som pocit, že text o tom, ako sa bojím(e) premeny na našich rodičov, sa nehodí do koncepcie toho albumu. Tak mi táto rozrobená vec zostala trčať na disku. Prepisoval som ju, hľadal správny beat. Postupne sa k nej pridávali ďalšie a ďalšie demá, zápisky, texty, rýmy, beaty. Po rokoch som ten folder v počítači ironicky premenoval na Opus Magnum.
Niektoré z tých vecí sa mi podarilo dokončiť a vyšli, veľa z tých útržkov však naďalej odpočívalo vo foldri Opus Magnum. Boli to príliš čudné skladby. Mimo žánru. Hlavne tematicky sa dotýkali vecí, ktoré sú v česko-slovenskom rape v podstate tabu.
Pochybnosti o sebe samom, skepsa, zlozvyky, strachy, obavy, neistota, smrteľnosť, zánik, čakanie na niečo, čo neprichádza. A láska.
To, že sa o niečom nehovorí, alebo hovoriť nepatrí, neznamená, že to neexistuje. Verím, že hovoriť o ťažších a nepríjemnejších témach jazykom hudby, je dôležité. Cítiť, že v tom človek nie je sám. Spolupatričnosť. Sám to tak mám ako poslucháč a hudba ma neraz vyviedla zo zlých chvíľ a stavov.
Časom som si povedal, že ten album nemôže byť riedený falošným optimizmom ani "ľahšími" skladbami. Že nemôžem brať ohľady na poslucháča, rádiá, streamy, že to nemôže byť umelo ústretové, ani umelo páčivé. Že nemôžem brať ohľady ani na seba, moju komfortnú, bezpečnú zónu, a že sa pri tomto projekte nemôžem a nechcem príliš pridŕžať barličiek žánru. Že sa nesmiem a nechcem báť ísť občas na hranu a za hranu. Aj za cenu nepríjemnej odhalenosti, za cenu patetickosti, za cenu toho, že to nemusí byť pekné.
Posledné dva-tri roky som mal OM intenzívne na pamäti. Každý deň som cítil, že už by som sa do toho mal ponoriť a skúsiť to upratať, v ideálnom prípade aj uzavrieť. Bál som sa toho projektu. Pri každom beate, čo som spravil, som zvažoval, či by sa na album hodil, alebo nie. Až som ich mal hotových 500 a nevedel si vôbec vybrať. S textami to tiež nebolo jednoduché. Mal som 10-20 skíc na skladby a stovky zápiskov a poznámok často pochybnej kvality. Asi pred rokom som to začal nejako organizovať a rozplietať a začiatkom októbra nahrávať. Niektoré slohy sú mesiace, priam roky takmer nezmenené, niektoré som písal a dopisoval až v štúdiu. Niektoré pasáže boli inšpirované zážitkami a emóciami z obdobia nahrávania a niektoré myšlienky som si v sebe nosil takmer dekádu.
Celý album som napísal a nahral sám, až na dve výnimky - dve posledné skladby. V nich "hosťujú" dvaja výnimoční hudobníci. V pesničke Starý som použil úryvok zo skladby Cadillac Face-a, ktorá nikdy oficiálne nevyšla. Vlastne nič od neho nikdy úplne oficiálne nevyšlo. Kedilek bol úžasný pesničkár, multiinštrumentalista, noizer. Tvoril zväčša DIY EPčka, ktoré vychádzali na nete, cez jeho web a jednu archaickú sociálnu sieť. Alebo na napálených CDčkach, ktoré kolovali medzi kamarátmi a známymi. Nikdy nemal koncert, a nikdy ani mať nebude. Bol plachý, veľmi citlivý a inteligentný. Bol to pre mňa strašne dôležitý človek v mojom dospievaní a veľká inšpirácia.
Potrubná Pošta, ktorá uzatvára album, a ktorej zárodky sú najstaršie spomedzi všetkých pesničiek na albume, obsahuje úryvok z domácej nahrávky Mareka Brezovského. Marek bol extrémne nadaný hudobník, ktorý tu za svoj krátky život stihol nechať neuveriteľne veľa a neuveriteľne silného. Od vážnej hudby, cez artrock až po punk. O jeho hudobné dielo sa zodpovedne stará jeho rodina a Oskar Rózsa, najznámejší album nesie meno Hrana. Ja som mal pred rokmi tú česť s projektom Hrana spolupracovať a aj vďaka tomu som sa dostal ku kolekcii digitalizovaných nahrávok, skíc Marekových nevydaných skladieb. Mechanický zvuk kotúčového magnetofónu, atmosféra minulosti, intimity, nostalgie, klavír a improvizovaný spev ma pohltili. A obzvlášť jedna nahrávka, myslím, že bola v danom súbore piata. Práve tá sa stala hudobným základom pre Potrubnú Poštu.
Album je teda oficiálne vonku. Spolu s ním aj štyri videoklipy. Osud, Posledný Tanec, Stripklub, Len Tak-Tak. Vinyl okrem hudby obsahuje aj meter a pol dlhý ilustrovaný booklet. Na Youtube už visia videá s textami. Čo dodať? Ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli. A ozaj! Opus Magnum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
