Lojzo Folk
Česko , 1982
Skupina Lojzo vznikla v Bratislave v roku 1982. Spočiatku hrala piesne žánrovo blízke hudbe z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá by sa dala prirovnať k produkcii kapiel hrávajúcich v tomto období na jarmokoch a príležitostných akciách v hudobnom štýle niekedy označovanom ako tzv. mestský folk. Skupina využívala hlavne akustické hudobné nástroje, charakteristické pre folk, či country. Spájala tieto žánre s tradičnými hudobnými štýlmi ako je tango, polka či valčík. Spočiatku skupina vystupovala hlavne na českých festivaloch ako bola PORTA, či Zlatý olomoucký syreček. Postupne s prenikaním do povedomia širšej verejnosti a zvyšovaním popularity sa v jej repertoári začali objavovať aj rockovejšie, či popové skladby. So skupinou Elán nahrala známy hit „Že mi je ľúto“, nahrala aj popovo ladenú sviatočnú skladbu „Každý deň budú vraj Vianoce“, LOJZOmetalovú „Povolíme skrutku“, alebo aj LOJZOrapovú verziu skladby „Centrál pasáž“.
Texty skladieb skupiny boli recesisiticky ladené. Už na začiatku svojho účinkovania si lojzovci robili psinu z niektorých „javov“ a „zaujímavostí“ svojej doby (skladby „Pridružená výroba“, „Vincentka van Gogová“, „ZOLL sem ZOLL tam“, „Krajobraz“...), ľudských slabostí („My nie sme Taliani“, „Anča si drahá ako Volvo“, „Toreador Karol“...), veľa námetov pre svoje piesne skupina čerpala z bratislavského prostredia (skladby „Na centrálnom trhovisku“, „Schöne Náci“, Koniec komárov v Bratislave...).
V roku 1987 sa skupina umiestnila v československej ankete Zlatý slávik na 22. mieste (na 6. mieste zo slovenských kapiel), v roku 1998 sa v slovenskom Slávikovi umiestnila medzi skupinami na 4. mieste. Skupina LOJZO má odohraných viac ako 2 000 koncertov a predala viac ako 300 000 hudobných nosičov.
Na koncertoch a verejných vystúpeniach patrilo k neodmysliteľnému imidžu skupiny LOJZO domáce oblečenie, ktorého spoločnými prvkami boli hlavne tepláky a baretky. V období najväčšej popularity skupina organizovala známe Teplákové bály, na ktorých boli tepláky „povinnou výbavou“ aj u hostí.
V roku 2002 zomrel jeden zo zakladajúcich členov skupiny Ján Brzáč, v roku 2006 po boji so zákernou chorobou zomrel líder skupiny Marián Kochanský, k skupine sa v roku 2007 pripojil Marián Veselský a skupina LOJZO konceruje naďalej. Koncom roku 2007 odchádza z kapely Miroslav Lukáčik a po 23 rokoch sa vracia Tibor Čech.
Texty skladieb skupiny boli recesisiticky ladené. Už na začiatku svojho účinkovania si lojzovci robili psinu z niektorých „javov“ a „zaujímavostí“ svojej doby (skladby „Pridružená výroba“, „Vincentka van Gogová“, „ZOLL sem ZOLL tam“, „Krajobraz“...), ľudských slabostí („My nie sme Taliani“, „Anča si drahá ako Volvo“, „Toreador Karol“...), veľa námetov pre svoje piesne skupina čerpala z bratislavského prostredia (skladby „Na centrálnom trhovisku“, „Schöne Náci“, Koniec komárov v Bratislave...).
V roku 1987 sa skupina umiestnila v československej ankete Zlatý slávik na 22. mieste (na 6. mieste zo slovenských kapiel), v roku 1998 sa v slovenskom Slávikovi umiestnila medzi skupinami na 4. mieste. Skupina LOJZO má odohraných viac ako 2 000 koncertov a predala viac ako 300 000 hudobných nosičov.
Na koncertoch a verejných vystúpeniach patrilo k neodmysliteľnému imidžu skupiny LOJZO domáce oblečenie, ktorého spoločnými prvkami boli hlavne tepláky a baretky. V období najväčšej popularity skupina organizovala známe Teplákové bály, na ktorých boli tepláky „povinnou výbavou“ aj u hostí.
V roku 2002 zomrel jeden zo zakladajúcich členov skupiny Ján Brzáč, v roku 2006 po boji so zákernou chorobou zomrel líder skupiny Marián Kochanský, k skupine sa v roku 2007 pripojil Marián Veselský a skupina LOJZO konceruje naďalej. Koncom roku 2007 odchádza z kapely Miroslav Lukáčik a po 23 rokoch sa vracia Tibor Čech.