Skladba
1. Maľujem vlastnú tvár na plátno,
kominár v tom čase vraví to,
šťastie si nalejem do farieb,
do vlasov vmaľujem vôňu fialiek.
2. Maľujem obrysy rudých pier,
vraveli kedysi pekné slová - ver,
ostali na obraz pripnuté,
v mlčaní vravia "boli sme zatknuté."
REF: Je to len môj obraz,
bez myšlienok, bez citov,
len kópia, nič nevraví,
mlčaním ubíja.
3. Nakreslím nemú seba na plátno,
zistím, kto v rade bude čakať to,
odpoveď nikdy im nedám
a tichosť prenechám bielym ramenám.
4. Asi by chceli ste taký svet,
kde každý mlčí - závan fialiek,
o chvíľu budeme portréty kresliť si,
po ktorých povieme - tam sme odvisli.
REF: Je to len môj obraz,
bez myšlienok, bez citov,
len kópia, nič nevraví,
mlčaním ubíja.
5. Povedzte, že takú ste ma chceli mať,
na klinci vysím šťastná a nevinná,
neviem či je to moja odplata,
no radšej budem živá a necitlivá.
6. Nechcem byť na stene pripnutá,
odhodím to dielo do kúta,
už nebudem kresliť seba na plátno,
viem aká chcem byť živá a to je to!