Skladba
Sedíme za stolom, oproti sebe, lesknúce oči v rastúcom šere
a vrásky na utrápenom cele.
Sklopené pohľady, zovreté hrdlá, obaja vieme, že ostáva nám už iba
táto posledná prehra.
Vravíš:
"Som vyhorená", krčíš ramená, ja nemo sledujem co to má znamenať.
Chceš ísť od seba, krčím ramená, ved ani sama nevieš čo chceš povedať.
Možno na mesiac, možno na dva, len aby si mohla byť chvíľu sama.
Scenár je daný, opona padla, rozhodla si sa ju hodiť na mňa,
Spoločnú budúcnosť, všetko to dobré ,vyzerá že máš už dávno uzavreté v sebe.
Obrazy, knižnica, nástenné svetlá, hodnotu maju už iba pre mna
Pýtam sa:
"Chceš ísť od seba?", krcíš ramena, tá tichá odpoveď ma celkom zabíja.
Si vyhorená, krčím ramená, je toho toľko čo sa ťa chcem opýtať.
Chceš byť sama, tu ťa to dusí, nevieš si pomôcť a musíš to skúsiť.
Nehľadíš na nás a vo mne to vrie, pripadám si ako v zlom sne.
Opäť len čakáš na to čo spravím a čim nás oboch tentokrát zachránim.
Ja však už siaham na dno svojich síl.
A opäť len čakám na to čo spravíš, či tentorkát nás oboch ty zachrániš
a konečne siahneš na dno svojich síl.
Sedíme za stolom, oproti sebe, lesknúce oči a obrazy na stene.
Sklopené pohľady, zovreté hrdlá, skrčené ramená, nástenné svetlá.
Možno na mesiac, možno na dva, hodnotu budú mať už iba pre mňa.
Vrásky na čele, zovreté hrdla a táto naša posledná prehra.