Skladba
toto je polnočná opera 2… príbeh pokračuje…
ubehol už piaty rok a on hľadí na náhrobný
ten kameň kvôli ktorému nespí a neni schopný
prináša ruže stále červené jak v krvi
stále hľadí na fotku na kameni a to ho drví
piaty rok nevie spať, stále noci bezsenné
vidí jej tvár, unesú ju duše unesené
vidí plač, vidí slzy, vidí biely tunel, dvierka
vidí tvár, vidí ju, jemne hladí ju na pierka
v tom strhne sa zo sna, je búrka, sa blýska
nehoda, potí sa, vankúš si stíska
ona umiera mu v náručí, hľadí mu do očí
poslednýkrát vydýchne a tvárou mu otočí
pevne ju objíma, pevne ju stíska
jej duša ho hladká a cíti ju zblízka
hľa dáva krídla, on cíti ten vnem
zrazu otvorí oči, budí sa, zas ten sen?!
Ref:
keď anjeli vzlietli a opäť sú spolu
keď otváraš srdce, čas nehrá tam rolu
keď otvoríš nebo cítiš dotyky tiel
a vrátiš sa k nej, ten sen si vždy chcel
nevie to vydržať, psychika na dne
podliate oči a hlava mu padne
sedí na múriku, dookola strecha
cíti sa bezvládne, nedá sa zviechať
už hľadí na hviezdy a zúfalstvo v nich
nádych, výdych, počuť ten dych
v hlave sa lúči a čas je spomalený
posledný pohľad na múr ovalený
on padá na zem, poslednýkrát dýcha
ulica je rušná a hukot neutícha
v tom všimne si predavač na ulici muža
on, posledný pohľad, je červená ruža
tá červená ruža, tá prekrásna kvetina
snaží sa ho zachrániť, no jeho telo nevníma
bezvládne leží a opúšťa zem
anjel mu podáva, vstávať, opäť… je to sen?!
Ref:
vidí veľkú bránu, naokolo biely závoj
nevie kde sa nachádza, je cítiť veľký náboj
tak pomaly kráča dnu úplne bosý
zahalená tvár, príde, pýta sa – kto si?
on podíde bližšie, ale zaryto mlčí
hľadí stále do očí a má pohľad vlčí
odkrýva rúško a spoznáva tvár
je to jeho milovaná, opäť budú spolu pár
keď už aj ako anjeli, no stále milujú sa
konečne sú spolu a k pokoju schyľujú sa
tak nežne ju objíma, vášnivo bozkáva
tak si mi chýbala, plače, ho to dostáva
koniec príbehu, meno polnočná opera
viem, že je to ťažké, keď mladý človek zomiera
preto ber život taký aký je, čo prináša
či už bere vo veľkom, alebo ti aj vynáša
Ref: