Skladba
idem po ulici, vidím samé divné predmety
vidím, že všetci strácame svoje vlastné hodnoty
to, čo z nás robí ľudí v nás už dávno není
takmer všetci sme prázdni, sebeckí a zbabelí
zvery sú oveľa citlivejšie ako my
veď sme citliví jak veci, jak mŕtvoly
robíme sa pánmi, no sme len poddaní
každej jednej závislosti verne oddaní
pre dobráka tu už neni žiaden voľný priestor
za dobré, dobré nečakaj, pochopíš to neskôr
ľudia sa do tohto sveta vôbec nehodia
dávaj pozor na ľudskosť lebo ťa vyhodia
mnohokrát zabúdame kto sme v zápale hry
v rukách zla len malé smiešne figúrky
vím, že sa to raz s nami zle skončí
keď nám boh poví, aký sme do očí
tento svet sa delí na dva svety
v jednom žijú ľudia, v druhom predmety
deň čo deň ľudia bojujú proti obrom
deň čo deň zlo vyhráva nad dobrom
lebo že vraj ľudskosť nikomu nesvedčí
preto predmety víťazia bez rečí
lebo že vraj ľudskosť nikomu nesvedčí
preto predmety víťazia bez rečí
som trpasličí doberman čo denne žere obrov
v mojich slovách nájdeš jed, nepleť užovku si s kobrou
útočím na ľudí, z ktorých stali sa chodiace veci
chodiace mimo veriace, že vediace všetko všetci
naprogramované ruiny s kapitalizmu, konzumu
kokoti skrachovalí, ktorí boria hlavu do rumu
aj šikovní hajzli, čo ujebali dáku korunu
cúvajú od ľudskosti, citu, pocitu a od umu
ľudia sú ako sprosté stroje otrokmi tých kolosov
žiť na úver, robiť deti, mať v práci šéfov kokotov
všetko sa to prijíma s pokorou po rokoch prorokov
aj tak idú ovečky pod dozorom porotcov
nechcú vnímať, nechcú cítiť, robia iba to čo musia
nechcú pomôcť sa odlíšiť, nechcú zmenu iba súdia
nechcú šťastie, nechcú milovať, chcú zazerať a zúria
nevím prečo brácho pre mňa tieto kurvy nie sú ľudia
svet sa pre mňa delí na dva svety i predmety
svet, v ktorom sa hýbe s živými ľuďmi na vekov veky
ten druhý je to hovno, ktoré kvitne, v ktorom kvitneš
keď ma stretneš v ňom povieš, či to hovno stále žiť chceš – 2x