Skladba
je to len dážď rozmarný
čo spúšťa sa prstami do dlaní
napriek prognózam padá
a vpíja sa do záhonov v záhradách
bláznivo v kanáloch ciest klokotá
stráca sa v čiernych dierach
hlavu zamotá
hravá, nespútaná krása
je tu potopa
pravá, nepochybne zdá sa
stúpajú hladiny
riek, panika
náhle sa do ulíc vlieva
nádherný rev kaluží
smutný smiech labutí
prúdom leje sa do ulíc
do snov a do ľudí
vzdialený spev nábreží
iba pár teplých sĺz
tajne v očiach sa zachveje
a všetko zaleje
dážď
záhybmi do uší
ciev a pľúc
chór kvapiek prehluší
príval
vráskami do duší
pier a úst
prímerie naruší
chvíľa
škárami do dverí
dier a strún
v prázdnote postelí
zíva
riekami do morí
bielych dún
v prístavoch zazvoní
piesňou vĺn
v záplave dáždnikov
farebných chodníkov
snívam, splývam
v tanci osamelých
opustených parníkov
premočených básnikov
slov nevyslovených
nenaplnených detských snov
gaštanov, alejí
odkazov, znamení
kameňov, čistej vody prameňov
pokusov a večných omylov
mokrých motýľov
žltých taxíkov
zúfalých výkrikov
tajností, čo v hĺbkach
človeka vrú
hustou hmlou
čo svet zahalí
v tmách
belasých vôd
prúdy zakalí
jak šedý mach
vkráda sa do ľudí
vrastá do zemských dráh
zo sna prebudí
v korunách
vietor zašumí
v oblakoch kŕdeľ vrán
vzduch sa zavlní
rozhodnúť musíš sám
čas sa naplní
rozhodnúť musíš sám
svet sa nakloní
v diaľke zahrmí
zem, rozhojdá sa zem
v lone bielych pien
slnko víta deň
a v plameňoch zahorí
páli, dýcha
hreje a bliká
vábi, z kola volá
v tancujúcich bublinách
aj v lístí platanov
na krídlach šarkanov
prebudí nádej
utíši, nájde
pomôže pravde
poradí v krízach
zmieri nepriateľov
žiari večnou silou
lúče zapletá
leje sa do svet
v púšti, v savanách
v piesni, v púpavách
v krásnych predstavách
plápolá, na steblách trávy
aj v pehách na tvári
vo vežiach v diali
v šťastí i v žiali
v tieni zelených papradí
dúhou pohladí…