Skladba

Sebe súdení

Hip-Hop

Za horami, za dolami žil chlapec u mami.
Žiadny otec, sestra, brat,
kto ho poznal mal ho rád.
S každým bol jak kamarát,
bezkonfliktný veľakrát.
Zažil zrazu jeden skrat,
nemal si to až tak moc brať.
Mama chorá na rakovinu,
ona tvorila jeho rodinu.
Dával bohu za to vinu,
že ju nechal jako špinu.
Ona najavo synovi dávala,
aj keď každým dňom sa strácala.
V bolestiach sa skrúcala,
len v to dobré dúfala.
Nechcel mamu stratiť,
nevedel to odvrátiť.
Stáli pri ňom kamaráti,
všetko sa v dobré obráti.
Chcel tomu veriť, no nemohol.
Žiaľ ho v srdci premohol.
Sám sa na nič nezmohol.
Kto príde, aby mu pomohol?
Oči mal stále plné sĺz,
nezaujímal ho žiaden vkus.
Všetko videl ako veľký hnus.
Chlapec skočil pod autobus!
Chcel sa zabiť, nechcel žiť.
Nebolo mu súdené to umožniť.
Chcel odísť na druhú stranu,
chcel vidieť zas svoju mamu.
Niekto nad ním stál,
silu mu späť daroval.
Chlapec zrážku rozdýchal,
z dlhej kómy sa prebral.
Pochopil, čo vlastne mal,
a jak sa k tomu zachoval.
Niekto ho snáď varoval,
alebo z hora privolal...
energickú auru, ktorá ho strážiť mala,
nikto nevedel povedať, či to bola jeho mama.
No chlapec ostal žiť,
možno to tak malo byť.
Možno to bol zázrak,
ťažko tomu uveriť.

Dievča z domu kráča,
kúska jemne do koláča.
V tom jej v krku zabehne,
niekto pred ňou prebehne.
V tom rana veľká narazí,
dievča to celé zamrazí.
Ona prvá dorazí,
zo šoku sa zarazí.
Nestráca duchaprítomnosť,
volá prvá pohotovosť.
Šofér v šoku, krvi veľa,
dievča mu hlavu podoprela.
Vtedy ešte nevedela,
komu vlastne pomáhala.
Jeho tvár nerozpoznala,
krv mu z tela utierala.
Sedem rokov rýchlo prešlo,
na spomienku dávno zašlo.
Možno sa v tom niečo našlo,
čo sa nedá vysvetliť.
Niečo nevieš ovplyvniť.

Vonku noc a ona sama,
stretla pred sebou narkomana.
Ostala jak prikovaná.
Začala s ním sama zápasiť,
on chcel svoj smäd hneď uhasiť.
Okradnúť a zdrhnúť rýchlo,
dievča náhle v boji stíchlo.
Hajzel chudý ako mucha,
pichol nožom dievča do brucha.
Zákerne ju ďalej búcha,
vymláti z nej hádam ducha.
Niekto nad ňou zrazu stál,
pomoc dievčine privolal.
No kaluž krvi sa zväčšuje,
nádej na život sa zmenšuje.
V záchranke doktor bojuje,
rukami jej srdce masíruje.
Dievča už ale nežije,
duša z tela von ďalej putuje.
V tom zázrak náhle stane sa,
srdce opäť nakopne sa.
Do tela sa jej vrátil duch,
ústami vdýchne chladný vzduch.
Doktor život zachránil,
slzám sa neubránil.
Potom o pár dní v nemocnici sa s ňou zoznámil.
Tento príbeh má taký koniec,
doktor bol ten mladý chlapec,
ona bola mladá dievčina,
na ten náraz si spomína.
Možno je to irónia,
no takto sa to stalo.
Dodnes spolu žijú, majú syna menom Paľo.
Rozuzlenie teraz príde,
v živote ti všetko vyjde.
Niekto umre, iný žije,
kolobeh sa opakuje.
Lekár stále zachraňuje,
ona mu lásku opätuje.
Moloch Vlavo pozdravuje,
silný príbeh opisuje.

2x Čo je to tá ulica? Toto je tá ulica!
Príbehy čo sa dejú vonku. Príbehy čo sa dejú vonku.