Skladba
Z podšívky saka visia dve biele nite
a šero lezie do kúta,
sedíš a čakáš, veď sa raz zoznámite,
iste ťa niečim upúta.
A potom spíte s budíkom vyzvoneným
na všetko sa dá opýtať
vo vlastnom byte vždy treba poznať ceny
čas nemá zlaté kopytá.
V tom byte nechajte si bieleho pavúka
je biely ako krieda spadnutá na rukáv.
V tom byte nechajte si pre šťastie pavúka
pavučinový úsmev vždy večer ponúka.
Polnoc je modrá a ľudia v bielej koži
mesiacu šípy polámu,
takmer sa zodral smiech kým si trochu ožil
a tak sa vložme do rámu.