Skladba
Stojí pred zrkadlom,
na seba sa pozerá a
umyje si svoju tvár a
Neprítomný pohľad,
vraj jej nelichotí odraz,
do seba sa uzatvára.
Stále má ten pocit,
ktorý nedá jej spať v noci,
cíti sa osamelá a prázdna.
Ako ženy v časopisoch,
chce byt ako ony,
taká dokonalá a krásna.
Pás spravíme štíhlejší,
belší úsmev Photoshop vyrieši,
no a tá dokonalosť vlastne iba zdá sa.
Máš to čo ony nie,
sama seba, to trápenie pominie,
v tvojom vnútri sa skrýva tá skutočná krása.
Dýchaj, nikto z nás nie je dokonalý.
S chybami to sme my,
všetci sme originály.
Z plných pľúc zakrič:
“Som hrdá na to kým som!”
Duša chce, chce ten liek,
náplasť na všetky rany.
Žiadny doktor neodstráni preč tú bolesť,
ktorá sa skrýva v tvojom vnútri .
Keď sa jej chceš zbaviť,
tak zabudni na tie stavy,
musíš skúsiť s ňou pohnúť ty.
Budem tvojim zrkadlom,
tak vstaň a nahoď úsmev,
svet je klamstvom opitý filter,
retuš na insta a každá je si neistá,
tak klamne pocity.
Zavri oči, podaj mi ruku,
budem ťa viesť.
Kým pochopíš,
že cez ten most už treba prejsť.
Dýchaj, nikto z nás nie je dokonalý.
S chybami to sme my,
všetci sme originály.
Z plných pľúc zakrič:
“Som hrdá na to kým som!”
Duša chce, chce ten liek,
náplasť na všetky rany.
Každá iná a každá je vzácna.
Dokonalá nedokonalosť je krásna.
Som aká som a aj keď som skromná.
Hrdo zakričím: “Som so sebou spokojná!”
Keď pozerá sa cela sála .
Má pocit, že im neni rovná, začne báť sa.
Každá je iná ako umelecká práca,
Zdvihne hlavu, všetko dá sa, hamblivosť sa stráca.
Dýchaj, nikto z nás nie je dokonalý.
S chybami to sme my,
všetci sme originály.
Z plných pľúc zakrič:
“Som hrdá na to kým som!”
Duša chce, chce ten liek,
náplasť na všetky rany.
Dýchaj, nikto z nás nie je dokonalý.
S chybami to sme my,
všetci sme originály.
Z plných pľúc zakrič:
“Som hrdá na to kým som!”
Duša chce, chce ten liek,
náplasť na všetky rany.